Preskočiť na hlavný obsah

Votrelci z krajiny galského kohúta: 16 zaujímavých francúzskych slov v nemčine (2. časť)

Chýbali vám v prvej časti minisérie o galicizmoch v nemčine viaceré slovíčka, ktoré počujete pomerne často? Poďme to spolu napraviť. V druhej časti prehliadky importu z Francúzska opustíme prvé dve písmená abecedy a pozrieme sa na zvyšok.

der Dompteur

Ktorý chlapec by nechcel vystupovať v cirkuse – ideálne ako krotiteľ levov, tigrov a ďalších divých šeliem. Ak sa však pokúsite o svojom detskom sne porozprávať kolegovi z Nemecka, slovíčko Dompteur vám pravdepodobne nenapadne. V takmer nezmenenej podobe (okrem obligátneho člena a veľkého začiatočného písmena) totiž pochádza z francúzštiny.

Mimochodom, na koncovku -eur môžete pri označení najrôznejších profesií natrafiť pomerne často. Stačí spomenúť slová ako Redakteur, Installateur či Ingenieur, ktoré azda ani netreba prekladať.

Nemčina (alebo skôr francúzština?) myslela aj na ženy. Poučka, ktorá tvrdí, že pri zmene krotiteľa na krotiteľku treba vymeniť člen der za die a pridať na koniec slova príponu -in, platí aj pre krotiteľku alebo, ak chcete, die Dompteurin. Vedľa tejto formy sa však mimoriadne úspešne udržal aj francúzsky variant s koncovkou -euse die Dompteuse. Podľa jazykovedcov sa dokonca vyskytuje ešte častejšie než Dompteurin.

Ak by ste si na toto zaujímavé slovíčko predsa len nespomenuli, má nemčina poruke ešte niekoľko výrazov: Abrichter, Bändiger, Dresseur (s rovnakým pôvodom ako Dompteur) či Tierlehrer.

das Faible

Francúzi si slovo faible obvykle nespájajú práve s najpozitívnejším významom. V ich chápaní ide totiž o zoslabnutosť či vyčerpanosť. Pôvod tohto slova siaha až do latinčiny, konkrétne vzniklo zo slovesa flere (plakať).

V nemčine má však slovo Faible celkom inú konotáciu. Ide síce taktiež o slabosť, lenže skôr duševnú (slabosť pre obľúbeného speváka, film či jedlo) než telesnú. Spája sa pri tom s predložkou für.

das/der Flair

Jedno z neveľkého množstva slov, ktoré môžeme použiť v jednotnom čísle s dvojakým členom bez toho, aby sme zmenili jeho význam či spravili inú chybu. Jedným dychom však treba povedať, že častejšie sa používa stredný rod (das).

Podobne ako slovíčko Air z prvej časti sa najčastejšie používa v súvislosti s aurou, vyžarovaním či charizmou, ktorá obklopuje človeka. Vo Švajčiarsku sa môžete s Flair stretnúť aj vtedy, ak máte na niečo v prenesenom zmysle slova čuch či nos (tento význam odzrkadľuje pôvodný zmysel francúzskeho flair = čuch).

Hudobní fajnšmekri si pri tomto slove možno spomenú na známy hit rakúskeho speváka Falca Rock me Amadeus (ide o prvú a dosiaľ jedinú po nemecky naspievanú pieseň, ktorá sa dostala na čelo britskej i americkej hitparády). V legendárnom šlágri z osemdesiatych rokov predčasne zosnulý bohém v nemčine okorenenej niekoľkými anglickými výrazmi spieva o Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi:

Er war so exaltiert,
because er hatte Flair.

(Bol exaltovaný, lebo mal charizmu.)

das Kuvert

Pri tomto galicizme si nemčina dovolila malú zmenu prvej slabiky podľa výslovnosti. Francúzsky originál znie totiž couvert a má hneď niekoľko významov – príbor, prestieranie či obálka. V nemecky hovoriacich krajinách sa však ujal iba ten posledný, hoci mu nemilosrdne konkuruje domáci Briefumschlag (resp. skrátene iba Umschlag).

die Ménage-à-trois

Už doslovný preklad francúzskeho spojenie ménage à trois (domácnosť, resp. manželstvo v trojici) pomerne presne naznačuje skutočný význam. V tomto prípade ide o milostný trojuholník. V nemčine sa však používa zriedkavejšie než domáce Dreiecksverhältnis.

das Milieu

Francúzsky výraz pre miesto sa uchytil aj v nemčine, hoci s trochu pozmeneným významom. Azda najčastejšie sa používa vo vzťahu k ľuďom na označenie prostredia, v ktorom žijú a ktoré ich formuje. Naraziť naň môžeme aj v biológii v zmysle životného prostredia vírusov baktérií, rastlín, ale i zvierat. A zabudnúť nesmieme ani na najstaršie remeslo na svete. Ako Milieu (alebo Rotlichtmilieu = „prostredie červených svetiel“) sa označujú práve vykričané štvrte, kde o kňažky lásky rozhodne nie je núdza. Zrejme najznámejším nemeckým zástupcom takýchto ulíc je Reeperbahn v Hamburgu.

das Portemonnaie/Portmonee

Jedno z najčastejšie používaných francúzskych slov v nemčine označuje peňaženku. Niežeby pre miesto, kde si každý z nás uchováva hotovosť, doklady či platobné karty, nemala nemčina dostatok vlastných slov: Geldbeutel, Geldbörse, Geldsack, Geldtasche, v rakúsku Säckel či veľmi ležérne dokonca aj Katze. Výraz Portemonnaie však (spolu s Geldbeutel) patrí k najfrekventovanejším.

Kým takmer všetky rýdzo nemecké pomenovania peňaženky obsahujú slovíčko peniaze (Geld) na začiatku, v Portemonnaie ho nájdeme na konci (monnaie). Francúzsky ekvivalent pre peniaze má svoj základ v latinskom moneta – minca.

das Visier

Francúzske slovko visier, resp. visière prevzala nemčina v mierne upravenej podobe s dvomi významami. Ide o priezor na prilbe, ale aj mieridlo strelnej zbrane. Zdanlivo nezaujímavé slovo sa postupne stalo súčasťou niekoľkých obrazných slovných spojení, ktoré sa používajú dodnes.

Zrejme najčastejšie sa používa spojenie ins Visier nehmen alebo fassen a znamená vziať si niečo alebo niekoho na mušku. Ak postupujete v nejakom súboji (nielen ozbrojenom) otvorene a neskrývate pred protivníkom svoje plány, môžete zase použiť spojenie mit offenem Visier kämpfen – bojovať s otvoreným priezorom.

Angličtina namiesto francúzštiny

Hoci sú obe krajiny v intenzívnom kontakte, vplyv francúzštiny na nemčinu už pomerne dlho slabne. Väčšina noviniek, najmä technického rázu, totiž prúdi z anglicky hovoriacich krajín. Trochu paradoxne v tejto súvislosti vyznieva skutočnosť, že v minulosti práve angličtina prevzala do svojich radov nespočetne veľa francúzskych výrazov, ktoré sa v nej používajú dodnes.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo