Preskočiť na hlavný obsah

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe?

Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben.

Zmena je život, zmena je sein

So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov:

1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo):
  • Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí).
  • Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý).
  • Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy).
  • Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami).
2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval:
  • Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte).
  • Frank ist nach der Vorstellung nach Hause gefahren. Frank išiel po predstavení domov (už nebol v kine, v schránke ho čakal lístoček od poštára).
  • Frank ist zur Post gelaufen. Frank utekal na poštu (znovu nie je doma, odišiel a na pošte zistil, že zdedil veľa peňazí).
  • Frank ist gereist. Frank cestoval (bol v pohybe).
3) Niektoré slovesá spájajúce sa s 3. pádom (datívom) vyjadrujúce, že sa niečo stalo:
  • Was ist passiert? Čo sa stalo? 
  • Ich bin meinem Nachbarn begegnet. Stretol som svojho suseda.
4) Osobitnú kategóriu tvorí sloveso bleiben (zostať):
  • Ich bin allein geblieben. Zostal som sám.

Haben: bežný prípad

Všetky ostatné slovesá tvoria perfektum s haben, napríklad:
  • zvratné slovesá: Die Tür hat sich geöffnet. Dvere sa otvorili.
  • slovesá spájajúce sa s predmetom v 4. páde (akuzatíve; jazykovedci označujú takéto slovesá ako tranzitívne): Ich habe dich gesehen. Videl som ťa.
  • slovesá spájajúce sa s predmetom v 2. páde (genitíve)
  • ostatné slovesá: Ich habe gearbeitet. Pracoval som. 
Drobnú výnimku tvoria slovesá anfangen, beginnen (začať), aufhören (prestať), abnehmen (schudnúť) a zunehmen (pribrať). Hoci vyjadrujú zmenu stavu či deja, perfektum tvoria vždy s haben ako väčšina slovies.

Nie je to jedno?

Občas sa stane, že sloveso, ktoré v perfekte potrebujeme použiť sloveso, ktoré bežne používame so sein s predmetom v 4. páde. Napríklad fahren – chceme povedať, že sme kolegu odviezli na letisko alebo sme šoférovali BMW. V tom prípade použijeme sloveso haben:
  • Ich habe den Kollegen zum Flughafen gefahren.
  • Ich habe einen BMW gefahren.
Pri niektorých slovesách možno v niektorých významoch výnimočne použiť obe slovesá:
  • Peter hat/ist viel geschwommen. Peter veľa plával.
Ako vyplýva z článku, voľba správneho pomocného slovesa (haben alebo sein) nie je v skutočnosti žiadna veda. Stačí si iba zapamätať niekoľko jednoduchých pravidiel.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej