Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky?

Vykanie či onikanie?

Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla (vy; v nemčine ihr), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla (sie; čiže oni, môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú).

Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy (Sie). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony.

• „Was haben sie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedieť, čo robili svedkovia v jeho neprítomnosti a podobone.
• „Was haben Sie gemacht?“, fragte der Polizist den Verdächtigen. = „Čo ste robili?“ spýtal sa policajt podozrivého. – pýta sa ho zoči-voči, vyká mu, chce zistiť, či má alibi na čas vraždy…

To isté platí aj pre privlastňovacie zámeno ihr (ich, resp. pri vykaní váš), ak vykáme, píšeme ho ako Ihr.

Vykáme si

Ak niekomu tykáme (napr. kolegovi), môžeme použiť spojenie jemanden mit Du anreden alebo mit jemandem per Du sein. Pri vykaní analogicky jemanden mit Sie anreden alebo mit jemandem per Sie sein:

• Mit dem neuen Kollegen bin ich schon per Du (alebo: beim Du). = S novým kolegom si už tykám.
• Den Chef rede ich immer noch mit Sie an. = Šéfovi ešte stále vykám.

Tykanie a vykanie môžeme veľmi úsporne vyjadriť aj pomocou slovesa duzen (tykať) alebo siezen (vykať; obe tieto slovesá sú pravidelné). Musíme si však dať pozor na to, že v slovenčine síce povieme, že tykáme niekomu (3. pád), v nemčine sa však tieto slovesá viažu vždy so 4. pádom.

• Der neue Chef ist sehr nett. Er duzt alle. = Nový šéf je veľmi milý. Všetkým tyká.
• Wir duzen uns nicht. = Netykáme si. – ak chceme vyjadriť vzájomnosť tykania/vykania, použijeme zodpovedajúci tvar zvratného zámena

Ponúkame tykanie

Ak sa s niekým poznáme dlhšie alebo by sme jednoducho nie sme veľkí priatelia formálnosti, môžeme svojmu náprotivku ponúknuť tykanie. Alebo ho ktosi (napr. náš nadriadený) ponúkne nám. Samozrejme, pozor na etiketu a firemnú kultúru! Obvykle sa (najmä v zamestnaní) takáto ponuka spája s rôznymi zdvorilostnými formulkami:

• Ich würde es schön finden, wenn wir uns duzen. = Potešilo by ma, ak by sme si potykali.
• Wir können (könnten) uns duzen. Ich bin Klaus. = Môžeme si (mohli by sme si) tykať. Ja som Klaus
• Duzen wir uns. Ich bin Klaus. = Tykajme si. Ja som Klaus. – priamejšia, o čosi neformálnejšia alternatíva

Ak chceme povedať, že sme niekomu ponúkli tykanie, použijeme spojenie jemandem das Du anbieten:

• Georg hat mir das Du angeboten. = Georg mi ponúkol tykanie.

Ako každú ponuku, aj tykanie môžeme buď prijať (annehmen), alebo odmietnuť (ablehnen).

Občas môžeme naraziť aj na vykanie v kombinácii s oslovením krstným menom. V nemčine sa takýto spôsob nazýva Hamburger Sie (voľne preložiteľné ako vykanie na hamburský spôsob):

• Frank, kommen Sie bitte mal?

Zbytočné zámeno ihr?

Keďže nemčina namiesto vykania takpovediac oniká, mohlo by sa zdať, že osobné zámeno ihr („vy“) nie je dôležité. Hoci sa skutočne nepoužíva až tak často ako jeho slovenský ekvivalent, nie je to vôbec pravda. Pomocou ihr oslovíme vždy skupinu osôb, pokiaľ každému jej členovi tykáme (napr. vo vzťahu rodičia – deti, učiteľ – žiaci, kolegovia medzi sebou a podobne):

• Jonas! Lena! Hört mal auf zu streiten! = Jonas! Lena! Prestaňte sa hádať!

Mimochodom, za zmienku rozhodne stojí skutočnosť, že v minulosti sa v nemčine vykalo práve pomocou zámena ihr (najmä vo vyššej vrstve), počas 19. a najmä 20. storočia sa však presadilo zámeno sie (vnímané historicky ako oslovenie obyčajných ľudí). Dodnes sa s vykaním pomocou ihr môžeme stretnúť v starých textoch alebo historických filmoch (oslovenie Eure Hoheit = Vaša výsosť). V niektorých ustálených formulkách sa udržalo dodnes (napr. oslovenie rektora Eure Magnifizenz = Vaša magnificencia).

Záver

Nemecké vykanie (či skôr onikanie?) môže na začiatku pôsobiť trochu zvláštne, pri pravidelnom kontakte s nemčinou (čítanie kníh, sledovanie filmov, aktívna komunikácia…) si však naň rýchlo zvyknete.