Preskočiť na hlavný obsah

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností.



V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn, weil, da a deshalb. Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu.

denn

Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn. Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste).

  • Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý.
  • Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí.
  • Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil.

weil

Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. podraďovacie spojky. Slovosled po weil sa teda od bežnej jednoduchej vety líši tak, že časované sloveso, ktoré sa bežne nachádza na druhom mieste vo vete, stojí až na konci vety (rovnako sa správajú všetky podraďovacie spojky).
  • Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, weil ich krank bin.
  • Ich kaufe mir ein Auto, weil ich viel Geld habe.
  • Ich habe viel Geld, weil ich es geerbt habe. – časované sloveso stojí po podraďovacej spojke až za príčastím
Spojku weil použijeme aj pri odpovedi na otázku Warum? (Prečo?):
  • Warum kannst du heute nicht zur Arbeit kommen? Weil ich krank bin.
Weil sa používa aj vtedy, ak veta s dôsledkom obsahuje slovíčka ako darum, deshalb a podobne (ekvivalenty nášho preto):
  • Ich habe deshalb viel Geld, weil ich es geerbt habe.

da

Spojka da sa rovnako ako weil radí medzi podraďovacie spojky a rovnako teda ovplyvňuje aj slovosled. Na rozdiel od weil sa však používa vtedy, ak je príčina javu už známa (napríklad z kontextu alebo sme sa o nej už zmienili). Veta uvádzaná spojkou da veľmi často stojí na začiatku celého súvetia. Jej význam je teda podstatne bližší slovenskému keďže (namiesto lebo):
  • Ich habe Grippe. Es geht mir nicht gut. Und da ich krank bin, kann ich heute nicht zur Arbeit kommen. –  Mám chrípku. Nie je mi dobre. A keďže som chorý, nemôžem prísť do práce (o tom, že som chorý, už padla zmienka, preto sa da hodí väčšmi než weil).
  • Mein Großvater ist gestorben. Er war sehr reich. Da ich sein Geld geerbt habe, bin ich jetzt reich. – Zomrel môj dedko. Bol veľmi bohatý. Keďže som zdedil jeho peniaze, som bohatý ja.

zumal

Výraz zumal patrí takisto medzi podraďovacie spojky a taktiež ním uvádzame príčinu konania, stavu či javu. Dôležité však je, že na ňu v takom prípade kladieme zvýšený dôraz – zumal by sme mohli preložiť zhruba ako „najmä preto, lebo…“:
  • Carlo ist für den Papierkram und die Recherchen zuständig, zumal er sich mit Computern auskennt. – Carlo má na starosti papierovačky a rešeršovanie hlavne preto, lebo sa vyzná v počítačoch.

deshalb/daher/darum

Ak potrebujeme uviesť príčinu, často sa stretneme aj so slovíčkom deshalb, darum alebo daher. Všetky znamenajú preto a na rozdiel od podraďovacích spojok nemenia slovosled vety:
  • Ich bin krank und kann deshalb nicht zur Arbeit kommen. – Som chorý, a preto nemôžem prísť do práce.
  • Ich bin krank. Deshalb kann ich nicht zur Arbeit kommen. – deshalb, darum alebo daher môže stáť aj na prvom mieste samostatnej vety (za ním nasleduje sloveso)

Záver: Lebo medveď!

A ako preložiť našu lakonickú, ale univerzálnu odpoveď „Lebo medveď!“ do nemčiny? Akékoľvek zviera by sme v nemeckej fráze hľadali márne. Buď použijeme iba stručné „Darum.“ (Lebo.), alebo môžeme zareagovať protiotázkou „Warum ist die Banane krumm?“ – doslovne sa spýtame, prečo je banán krivý a všetečníkovi tak jasne naznačíme, že bude lepšie, ak nás nechá na pokoji.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo