Willkommen!

 Po zhruba dvoch desiatkach článkov je na prípadné privítanie na tejto stránke už zrejme trochu neskoro, ani to nám však nebráni, aby sme sa pozreli na jedno z tých nemeckých slov, ktoré často poznajú aj tí, ktorí sa nemčinu nikdy neučili.

Zvolanie Willkommen! stretávame často ako frázu pri pozdrave či na nápisoch v hoteloch alebo dedinách. Znamená presne to isté, čo naše Vitajte!. A tu narážame na problém. Ako by ste povedali vetu „Vítam vás!“? Keďže platí „Willkommen! = Vitajte!“ a willkommen obsahuje kommen (čo je samo osebe sloveso), ako prvá možnosť vám zrejme napadlo čosi takéto:

Ich willkomme Sie.

Táto veta však vôbec nie je správna. Willkommen totiž v skutočnosti nie je sloveso, ale prídavné meno (vítaný).

Môžeme teda povedať:

Ich bin hier nicht willkommen. - Nie som tu vítaný.

Der Urlaub war für mich eine willkommene Abwechslung. - Dovolenka bola pre mňa vítanou zmenou.

Das Angebot ist mir willkommen. - Ponuka mi je po vôli (v slovenčine môžeme preložiť aj ako „Ponuku vítam.“, ak by sme túto formulku použili na človeka, znamenalo by to, že nám jeho príchod padne vhod, nie že ho fyzicky uvítame pozdravom, podaním ruky a podobne).

Existuje aj podstatné meno das Willkommen (privítanie), ak však chcem vyjadriť, že niekto niekoho víta, musíme potrebujeme vo vete sloveso. Možností máme niekoľko.

willkommen heißen

Prvou z nich je nevzdať sa slovíčka willkommen a ako sloveso vo vete použiť heißen, keďže fráza „willkommen heißen“ znamená „privítať niekoho“. Musíme si však dať pozor na nepravidelné sloveso heißen (préteritum ich hieß, perfektum ich habe geheißen).

Príklady:

Der deutsche Bundespräsident hieß seinen österreichischen Kollegen willkommen. - Nemecký prezident privítal svojho rakúskeho kolegu.

Ich heiße Sie willkommen. - Vítam vás.

Nevýhoda frázy willkommen heißen spočíva v tom, že ju nemôžeme použiť, ak vítame čokoľvek iné než ľudí. Nasledujúca veta je preto chybná:

Ich heiße das Ende der Ausgangssperre willkommen. - Vítam koniec zákazu vychádzania.

empfangen

Jeden z významov slovesa empfangen je aj „privítať niekoho“. Opäť ho teda môžeme použiť len na osoby a znovu ide o nepravidelné sloveso (v prítomnom čase časujeme ich empfange, du empfängst, er/sie/es/man empfängt, préteritum má tvar ich empfing a perfektum ich habe empfangen). Podstatné meno znie der Empfang (2 Empfänge).

Príklad:

Er hat mich sehr kühl empfangen. - Privítal (prijal) ma veľmi chladno.

begrüßen

Univerzálnejším slovíčkom je begrüßen (bez prídavného mena willkommen), ktoré môžeme použiť nielen pri uvítaní osôb. Pri tvorbe tzv. minulého príčastia (napr. v perfekte či trpnom rode) nesmieme zabudnúť, že be- je neodlučiteľná predpona.

Príklady:

Ich begrüße meinen Freund. - Vítam svojho priateľa

Die Spieler haben den Saisonbeginn begrüßt. - Hráči uvítali začiatok sezóny.

Podstatné meno odvodené od slovesa begrüßen znie die Begrüßung (2 Begrüßungen).

Záver

Predstavili sme si niekoľko slov, ktoré môžeme použiť, ak chceme povedať, že niekoho alebo niečo vítame či uvítame. Dôležité je zapamätať si, že notoricky známe willkommen neznamená privítať, keďže nejde o sloveso.