Preskočiť na hlavný obsah

Willkommen!

 Po zhruba dvoch desiatkach článkov je na prípadné privítanie na tejto stránke už zrejme trochu neskoro, ani to nám však nebráni, aby sme sa pozreli na jedno z tých nemeckých slov, ktoré často poznajú aj tí, ktorí sa nemčinu nikdy neučili.

Zvolanie Willkommen! stretávame často ako frázu pri pozdrave či na nápisoch v hoteloch alebo dedinách. Znamená presne to isté, čo naše Vitajte!. A tu narážame na problém. Ako by ste povedali vetu „Vítam vás!“? Keďže platí „Willkommen! = Vitajte!“ a willkommen obsahuje kommen (čo je samo osebe sloveso), ako prvá možnosť vám zrejme napadlo čosi takéto:

Ich willkomme Sie.

Táto veta však vôbec nie je správna. Willkommen totiž v skutočnosti nie je sloveso, ale prídavné meno (vítaný).

Môžeme teda povedať:

Ich bin hier nicht willkommen. - Nie som tu vítaný.

Der Urlaub war für mich eine willkommene Abwechslung. - Dovolenka bola pre mňa vítanou zmenou.

Das Angebot ist mir willkommen. - Ponuka mi je po vôli (v slovenčine môžeme preložiť aj ako „Ponuku vítam.“, ak by sme túto formulku použili na človeka, znamenalo by to, že nám jeho príchod padne vhod, nie že ho fyzicky uvítame pozdravom, podaním ruky a podobne).

Existuje aj podstatné meno das Willkommen (privítanie), ak však chcem vyjadriť, že niekto niekoho víta, musíme potrebujeme vo vete sloveso. Možností máme niekoľko.

willkommen heißen

Prvou z nich je nevzdať sa slovíčka willkommen a ako sloveso vo vete použiť heißen, keďže fráza „willkommen heißen“ znamená „privítať niekoho“. Musíme si však dať pozor na nepravidelné sloveso heißen (préteritum ich hieß, perfektum ich habe geheißen).

Príklady:

Der deutsche Bundespräsident hieß seinen österreichischen Kollegen willkommen. - Nemecký prezident privítal svojho rakúskeho kolegu.

Ich heiße Sie willkommen. - Vítam vás.

Nevýhoda frázy willkommen heißen spočíva v tom, že ju nemôžeme použiť, ak vítame čokoľvek iné než ľudí. Nasledujúca veta je preto chybná:

Ich heiße das Ende der Ausgangssperre willkommen. - Vítam koniec zákazu vychádzania.

empfangen

Jeden z významov slovesa empfangen je aj „privítať niekoho“. Opäť ho teda môžeme použiť len na osoby a znovu ide o nepravidelné sloveso (v prítomnom čase časujeme ich empfange, du empfängst, er/sie/es/man empfängt, préteritum má tvar ich empfing a perfektum ich habe empfangen). Podstatné meno znie der Empfang (2 Empfänge).

Príklad:

Er hat mich sehr kühl empfangen. - Privítal (prijal) ma veľmi chladno.

begrüßen

Univerzálnejším slovíčkom je begrüßen (bez prídavného mena willkommen), ktoré môžeme použiť nielen pri uvítaní osôb. Pri tvorbe tzv. minulého príčastia (napr. v perfekte či trpnom rode) nesmieme zabudnúť, že be- je neodlučiteľná predpona.

Príklady:

Ich begrüße meinen Freund. - Vítam svojho priateľa

Die Spieler haben den Saisonbeginn begrüßt. - Hráči uvítali začiatok sezóny.

Podstatné meno odvodené od slovesa begrüßen znie die Begrüßung (2 Begrüßungen).

Záver

Predstavili sme si niekoľko slov, ktoré môžeme použiť, ak chceme povedať, že niekoho alebo niečo vítame či uvítame. Dôležité je zapamätať si, že notoricky známe willkommen neznamená privítať, keďže nejde o sloveso.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo