Preskočiť na hlavný obsah

Prší, prší, len sa leje...

Leto síce nie je ročným obdobím, pre ktoré by bol vysoký úhrn zrážok práve typický, napriek tomu nás však vrtochy počasia dokážu potrápiť aj počas najteplejšej časti roka.

Ako však o daždi hovoriť po nemecky?

regnen

Asi najzákladnejšie nemecké sloveso, ktoré súvisí s dažďom. Holá veta Es regnet. vyjadruje, že proste prší (nehovorí nič o sile zrážok). Podstatné meno „dážď“ znie po nemecky „der Regen

Pozor: V slovenčine (ale aj češtine) povieme iba „Prší.“, v nemčine však musíme povedať „Es regnet.“ aj s neosobným podmetom (zámenom es), ak by sme povedali iba „Regnet.“, bola by to chyba, keďže nemecká veta (s výnimkou trpného rodu) potrebuje podmet. Aj ďalšie slovesá v článku teda potrebujú vo vete es ako podmet.

Pozor: V nemčine existuje aj sloveso regen, ktoré však nemá nič spoločné s dažďom a znamená „pohnúť“ (používa sa na slabšie pohyby).

Samozrejme, s vetou Es regnet. sa môžeme aj pohrať a rozlične ju doplniť. Okrem základného Es regnet stark. (Prší silno.) či Es regnet schwach. (Prší slabo.) nám nemčina ponúka aj ďalšie možnosti:

Es regnet in Strömen. -  Zrejme najčastejšie spojenie, ktoré označuje silný dážď.

Es regnet Bindfäden. - Použijeme na silný a dlhšie trvajúci dážď (doslovne preložená veta by znamenala Pršia špagáty. - dažďové kvapky nám ich v prípade prietrže mračien skutočne môžu pripomínať).

Es regnet Strippen. - Významom i použitím takpovediac identické spojenie s predošlým „Bindfäden“ (Strippe ako hovorový výraz pre špagát je pomerne bežné slovo najmä v okolí Kolína).

Es regnet junge Hunde. - Opäť sa nám ponúka v prípade silného dažďa (doslovný preklad znie Pršia mladé psy. Je možné, že si nemčina tento frazeologizmus požičala z angličtiny a mierne upravila tamojšie It's raining cats and dogs.)

Es regnet Schusterjungen. - Ďalšie spojenie pre prípad, ak prší výdatnejšie. Môžeme sa s ním stretnúť najmä v Berlíne, kde slovo Schusterjunge označuje pečivo veľmi podobné našej žemli.

nieseln

Po toľkých vetách o silnom daždi padne vhod aj malé osvieženie. Slovo nieseln totiž znamená mrholiť. Podstatné meno mrholenie znie po nemecky der Nieselregen, menej často (a nejmä v meteorológii) môžeme natrafiť na slovo der Sprühregen.

Zriedkavejšie sa dá stretnúť aj so slovesom fisseln.

schauern

Slovíčko schauern použijeme, ak má dážď, o ktorom chceme hovoriť, podobu prehánky. Podstatné meno znie der Regenschauer.

spritzen/sprühen

Nemecký ekvivalent nášho striekať vyjadruje menej intenzívny dážď. To isté platí aj o slovese sprühen či tröpfeln (kvapkať).

gießen

Ďalšie často používané sloveso v súvislosti s dažďom, ktoré znamená (nielen v tejto súvislosti) liať. Odvodené podstatné meno lejak znie der Regenguss.

Aj v nemčine (podobne ako v slovenčine) môžeme povedať, že Leje ako z krhly (v nemčine doslova z viacerých krhiel). - Es gießt wie aus Kannen. Sloveso gießen by sme pokojne mohli zameniť aj za schütten či obyčajné regen a krhly (Kannen) za vedrá (Kübeln).

Pozor: Sloveso gießen je nepravidelné. V préterite bude mať prvá osoba jednotného čísla tvar ich goss, v perfekte ich habe gegossen.

schütten

Sloveso schütten znamená liať, ale aj sypať a môžeme ho použiť aj v prípade výdatného dažďa.

pissen

Pomocou mierne vulgárneho slovíčka dokážeme výstižne vyjadriť aj poriadny lejak. Veta Es pisst. je skvelým ekvivalentom známej hlášky Josefa Kemra z filmu Na samotě u lesa:

Mimochodom, významovo jemnejšie pinkeln môžeme použiť na slabší dážď.

Silnejší dážď môžeme opísať aj hovorovými slovesami ako pflatschen, pladdern, platschen, schiffen, v Rakúsku aj wascheln.

schmaddern

So slovom schmaddern sa najčastejšie stretneme pri teplotách okolo nuly. Používa sa totiž, ak padá dážď zmiešaný so snehom.

ausregnen

Slovo ausregnen poteší zrejme každého nepriateľa dažďa. Vyjadruje totiž, že prestáva pršať.

Nach fünf Stunden hat es ausgeregnet. - Po piatich hodinách prestalo pršať.

Záver

Predstavili sme si množstvo slovíčok, ktoré sa nám môžu hodiť na opis dažďa. Na záver si ešte uvedieme niekoľko slov opisujúcich javy, ktoré dážď často sprevádzajú a jedno časté obrazné spojenie:

das Gewitter (2 Gewitter) - búrka
der Hagel - ľadovec
aus dem Regen in die Träufe kommen (môžeme použiť aj vom Regen...) - Dostať sa z dažďa pod odkvap.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo