Preskočiť na hlavný obsah

Es gibt...

Aj keď sa možno nemčine ešte nevenujete príliš dlho, zrejme ste sa už stretli so slovíčkom geben a poznáte ho predovšetkým vo význame dať. Možno si spomeniete aj na to, že ide o nepravidelné sloveso (v prítomnom čase ho časujeme ich gebe, du gibst, er/sie/es/man gibt, wir geben, ihr gebt, sie/Sie geben; préteritum má tvar ich gab a perfektum ich habe gegeben).

Pravdepodobne ste už narazili aj na spojenie es gibt, ktoré sa v niektorých vetách svojím významom neodchyľuje od základného významu slovesa geben:

Da steht ein Kind. Es gibt seiner Mutter eine Blume. - Stojí tam dieťa. Svojej mame dáva kvet.

V tomto príklade by sme mohli dieťa pokojne vymeniť napríklad za ein Mann a es za er (keďže je der Mann) a význam samotného slovesa geben by bol stále rovnaký.

Možno ste však už narazili aj na vetu so spojením es gibt, v ktorej oproti príkladu vyššie zdanlivo čosi chýbalo, napríklad:

In dieser Stadt gibt es ein gutes Restaurant.
Es gibt nur zwei Arten von Menschen.
Gerd Müller war vielleicht der beste deutsche Fußballspieler, den es gab.

V týchto vetách máme es ako podmet, oproti prvému príkladu nám však v každej z nich akoby chýbala jedna informácia. Vo význame dať potrebujeme pri slovese geben tri informácie:
  • kto dáva (napr. v prvom príklade dieťa)
  • čo dáva (kvet)
  • komu ho dáva (svojej mame)
Sloveso geben má však aj ďalšie významy. Jedným z najčastejšie používaných je aj väzba so zámenom es a ďalšou informáciou v 4. páde (ako napríklad vo vetách o reštaurácii, ľuďoch a Gerdovi Müllerovi). Táto väzba vyjadruje, že príslušná vec existuje. Väzbu es gibt + 4. pád preto môžeme vnímať aj ako ekvivalent slovies sein, bestehen či existieren.

Spomínané tri vety majú teda nasledovný význam:

In dieser Stadt gibt es ein gutes Restaurant. - V tomto meste je dobrá reštaurácia.
Es gibt nur zwei Arten von Menschen. - Sú (prípadne existujú) len dva druhy ľudí.
Gerd Müller war vielleicht der beste deutsche Fußballspieler, den es gab. - Gerd Müller bol možno najlepší nemecký futbalista, aký existoval (aký kedy žil).

Ide o naozaj časté spojenie, ktoré sa používa v hovorenej, ale aj písomnej, formálnej či nefromálnej nemčine. V hovorovom jazyku sa môžete stretnúť so splynutím gibt es (použijeme vtedy, ak v jednoduchej vete nie je podmet na prvom mieste) na skrátené gibt's:

Das gibt's doch nicht! - Hovorová fráza, zvolanie „To snáď (resp. predsa) nie je možné!“

Záver

Ukázali sme si jeden z najčastejších významov, v ktorom sa používa sloveso geben. Vety ako Es gibt kein Problem, wir gewinnen. či Es gibt keinen Plan B. by vás už preto nemali zaskočiť.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej