Preskočiť na hlavný obsah

Jazykový zelovoc Máte na očiach paradajky?

Červené plody, ktoré na starý kontinent priviezol Krištof Kolumbus a pomerne dlho sa využívali iba na okrasu, sa tešia veľkej obľube na celom svete. Ako potravina si do dnešného Nemecka našli cestu až okolo roku 1900, v súčasnosti sa však s nimi spájajú hneď dva frazeologizmy.

Ak prejde váš nemecký kolega okolo vás bez pozdravu či nebodaj do vás vrazí a v práci po sebe zanecháva more preklepov, ktoré po ňom treba opraviť, skrátka, má na očiach beľmo, môžete ho v jeho materčine podpichnúť a spýtať sa, či má na očiach paradajky, a to doslovne: Hast du Tomaten auf den Augen?

Kedysi sa tento výraz používal najmä v súvislosti s prebdenou nocou. Kto totiž nechcel alebo nemohol spať, zobudil sa obvykle s červenými a opuchnutými očami. A únava rozhodne nezvýšila jeho pozornosť ani pohodu.

Viaceré štatistiky uvádzajú paradajky alebo rajčiny ako najpopulárnejšiu zeleninu v Nemecku. Nejedného preto zrejme prekvapí, že sa s nimi občas spája nie zrovna najlichotivejší prívlastok.

Sľúbili ste, že prídete niekam včas, no zase meškáte? Stalo sa vám niekedy, že ste darček, ktorý celkom nezodpovedá vášmu vkusu, postavili do kúta, prípadne ste sa ho nenápadne zbavili? V tom prípade by vás Nemec bez váhania označil za nevernú paradajku – treulose Tomate.

Na rozdiel od súvislosti guľatých plodov s očami zostáva pôvod vierolomných rajčín zahalený rúškom tajomstva. Niektorí spomínajú ich náročné pestovanie, iní zase krátku trvanlivosť. Ako najpravdepodobnejšia sa však javí alegória Talianska.

V turbulentných časoch druhej polovice 19. storočia totiž Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko bažili po moci a zámorských kolóniách. Rozhodli sa preto spojiť sily a vytvorili takzvaný Trojspolok. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa však Taliani najprv veľmi nemali k činu, vzápätí navyše prevrátili pomyselný kabát a do vojny vstúpili na strane Dohody – nepriateľa. Tento úskok u ich niekdajších spojencov nenarazil na veľké pochopenie. A len ťažko možno nájsť plodinu typickejšiu pre kuchyňu Apeninského polostrova než paradajky.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej