Preskočiť na hlavný obsah

der die alebo das: Ktorý člen dostal vírus?

Slovíčko „Virus“ sa na titulných stránkach nemeckých, rakúskych či švajčiarskych médií drží už dlhé mesiace. A aj v nemčine (rovnako ako v bežnom živote) môže vírus narobiť problémy.

Prvý z nich nastane už vo chvíli, keď potrebujeme zo slova „Virus“ utvoriť množné číslo. Plurál tohto cudzieho slova znie totiž „die Viren“, koncovka „-us“ vypadáva. Mnohé podstatné mená zakončené v jednotnom čísle na „-us“ tvoria množné číslo pridaním „-e“ na koniec a zdvojením koncového „s“ (napr. der Bus → die Busse), prípadne takáto možnosť existuje paralelne s iným tvarom (napr. der Globus → die Globen alebo die Globusse). Slovo „Virus“ však tvar „die Virusse“ nikdy mať nemôže.

Vírus nám však neuľahčuje situáciu ani v jednotnom čísle. Kto sa zaoberá nemčinou dlhšie a intenzívnejšie, zrejme už narazil na rôzne pomôcky, ako si uľahčiť osvojenie členov podstatných mien. Jedna z nich vraví, že podstatné mená, ktoré sa končia na „-us“ či „-mus“ majú člen der (der Bus, der Globus, der Zirkus, der Sozialismus, der Kommunismus a podonbe).

Zároveň však v mienkotvorných médiách narážame na titulky, v ktorých sa slovo Virus objavuje s celkom iným členom:

Wie das Coronavirus mutiert

Das Virus im Weißen Haus

Slovo Virus totiž spolu so svojím prijatím do nemčiny získalo člen das. Výnimka z pravidla sa však v bežnom živote príliš neujala a najmä po nástupe počítačových vírusov sa objavil aj variant „der Virus“ bez zmeny významu.

A hoci akademická obec a lekári používajú výlučne tvar „das Virus“, mimo ambulancií či posluchární sa pomerne bežne môžete stretnúť aj s variantom „der Virus“ (možno si spomeniete na tínedžerskú hviezdičku LaFee, ktorá spievala „Ich wünsche dir einen Virus“).

Vo väčšine médií prevažuje takisto pôvodný člen (das), zároveň sa objavuje aj alternatívny člen (der), ktorý má výrazné zastúpenie predovšetkým vo svete IT.

Príležitostne môžeme nájsť dokonca obe možnosti v jednom článku:

„Mitarbeiterin brachte das Virus wohl ins Pflegeheim.“ (Vírus do domova zrejme priniesla pracovníčka.)
„Nun dürfte die Infektionskette geklärt sein und damit, wie der Virus ins Heim gelangt ist.“ (Teraz je cesta nákazy zrejme objasnená a zároveň aj to, ako sa vírus dostal do domova.)

Jedno slovo, dva členy

Slovo „Virus“ patrí medzi zopár výnimiek, ktoré môžeme (ak si odmyslíme odbornú pôdu) používať v nemčine s dvomi členmi bez zmeny významu (a zároveň nie je táto variácia obmedzená len na konkrétnu oblasť v rámci nemecky hovoriacich krajín). Medzi ďalšie patrí napríklad aj slovo logo (der/das Logo) či hybrid (der/das Hybrid) alebo niektoré slová prevzaté z angličtiny.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej