Preskočiť na hlavný obsah

Jazykový zelovoc: Prečo by ste so šéfom nemali jesť čerešne?

Hnevá vás šéf? Je vaša kolegyňa ťažká povaha a márne s ňou hľadáte spoločnú reč? Alebo sa na tréningu celý čas snažíte a napriek tomu sa od trénera namiesto pochvaly dočkáte iba kritiky? V tom prípade sa môžete svojim kamarátom z Nemecka, Rakúska či Švajčiarska posťažovať: Mit dem (ak hovoríte o zástupkyni nežnejšieho pohlavia mit der, v prípade viacerých osôb mit denen) ist nicht gut Kirschen essen. S tým sa zle jedia čerešne.


Toto staré obrazné pomenovanie sa používa na ľudí, s ktorými je jednoducho ťažké vyjsť. Prečo sa však ich vrtochy prirovnávajú ku konzumácii malých červených plodov?

Pôvod tohto frazeologizmu siaha s najväčšou pravdepodobnosťou až do stredoveku. Viaceré dnes už bežné plodiny boli totiž v tých časoch pomerne drahé, a tak si ich mohli dovoliť iba bohatí. Ak sa na čerešňovú hostinu náhodou vkradol ktorýsi poddaný, trest ho neminul. Okrem posmechu musel čeliť aj množstvu stopiek a kôstok, ktoré po ňom majetní šľachtici hádzali či dokonca pľuvali.

 Pozor na oči!

Pred vrtochmi zemepánov vystríhal aj dominikánsky mních a zberateľ ľudových bájok Ulrich Boner. Rodák z Bernu vo svojom známom diele „Der Edelstein“ varoval: Wer mit Herren Kirschen essen will, dem werfen sie die Stiele in die Augen. Kto chce jesť s pánmi čerešne, tomu hodia stopky do očí.

Hoci je temné obdobie stredoveku už dávno minulosťou, ľudská povaha sa zjavne príliš nezmenila. Časť tohto príslovia sa totiž v upravenej podobe (mit jemandem ist nicht gut Kirschen essen) používa dodnes.

Zo susedovej záhrady chutia najlepšie

S čerešňami sa spája i ďalšie zaujímavé spojenie. Výraz die Kirschen in Nachbars Garten (čerešne v susedovej záhrade) je pomerne presným ekvivalentom nášho zakázaného ovocia, ktoré môžeme preložiť aj takmer doslovne ako verbotene Früchte. V nemčine najčastejšie hovoríme o susedových čerešniach v súvislosti so šteklivým pokušením.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej