Preskočiť na hlavný obsah

Slovíčko warten

Na slovo warten ste už pravdepodobne narazili, aj keď sa nemčine venujete ešte len pomerne krátko. Patrí totiž medzi bežne používané slovesá. Poznáte však všetky jeho významy? A viete, akú predložku použiť, ak chceme povedať, že čakáme na niekoho (alebo niečo)?



Na úvod ešte jedna dobrá správa: sloveso warten patrí medzi pravidelné.

warten = čakať

Suverénne najčastejšie používaný význam slova warten v zásade zodpovedá nášmu slovesu čakať. Ak potrebujeme vyjadriť, na koho alebo čo čakáme, použijeme predložku auf vždy so 4. pádom:
  • Beim Arzt muss ich lange warten. = U lekára musím dlho čakať.
  • Ich warte auf den Bus. = Čakám na autobus.
V starších textoch sa môžete stretnúť aj so spojením slova warten s 2. pádom bez predložky, dnes sa však používa iba variant s predložkou auf:
  • Ich warte der Antwort. = Čakám na odpoveď (zastarano).
  • Ich warte auf die Antwort. = Čakám na odpoveď.
Po slovese warten však môžeme pokojne siahnuť aj vtedy, ak s niečím otáľame. V takom prípade použijeme predložku mit:
  • Wir wollen mit der Heirat warten. = So svadbou chceme počkať.
V tejto súvislosti treba podotknúť, že kým slovenčina používa slovo čakať aj v zmysle očakávať, nemčina tieto dve slovesá odlišuje. Ak čosi (alebo kohosi) očakávame, použijeme slovo erwarten (vždy so 4. pádom bez predložky). Medzi týmito slovami je teda pomerne značný rozdiel:
  • Ich habe auf seine Antwort gewartet. = Čakal som na jeho odpoveď (chvíľu mu trvalo, kým odpovedal).
  • Ich habe seine Antwort erwartet. = Jeho odpoveď som očakával (bola teda presne taká, ako som predpokladal).
Ak je naše čakanie márne, môžeme sa uchýliť k obraznému spojeniu warten können, bis man schwarz wird (doslova: čakať, až sčernieme; voľnejšie: čakať až do súdneho dňa):
  • Auf seine Entschuldigung kann ich warten, bis ich schwarz werde. = Na jeho ospravedlnenie môžem čakať až do súdneho dňa.

Čakanie na Godota...

Podstatné meno čakanie znie v nemčine das Warten, s výnimkou člena a veľkého začiatočného písmena (ako v prípade všetkých podstatných mien) sa teda nijako nelíši od slovesa.
  • Das Warten ist vorbei. = Čakanie sa skončilo.
  • Warten auf Godot = Čakanie na Godota (názov známej absurdnej drámy od Samuela Becketta)
Pozor, nezamieňajte si das Warten s die Wartung, ďalším podobným slovom odvodeným od slovesa warten s celkom odlišným významom. Ešte o ňom v tomto článku bude reč.

Mimochodom, čakáreň sa po nemecky povie das Wartezimmer.

warten = starať sa, opatrovať

V tomto význame sa slovo warten objavovalo veľmi často najmä v minulosti, v súčasných textoch sa stretávame skôr so slovami ako pflegen, kümmern či sorgen. Najmä počas existencie spoločnej monarchie nemčina významne ovplyvňovala aj slovenčinu, čo dokazujú aj naše hovorové slová ako vartovať alebo varovať, ktoré svoj pôvod v nemeckom warten nezaprú.
  • Ich muss die Kinder warten. = Musím sa postarať o deti.

warten = obsluhovať

Sloveso warten môžete použiť aj v prípade, ak obsluhujete stroj či zariadenie. Nikdy sa však vo význame obsluhovať nepoužíva na obsluhovanie osôb a aj v prípade obsluhy prístrojov sa vám možno bude hodiť skôr neutrálne slovko bedienen.
  • Nur befugte Personen können diese Anlage warten. = Toto zariadenie môžu obsluhovať iba oprávnené osoby.

warten = opravovať, udržiavať

Aj posledný význam slova warten súvisí s technikou. Vzťahuje sa na údržbu či opravu vecí.
  • Das Auto muss regelmäßig gewartet werden. = Auto treba pravidelne opravovať.
S opravou alebo údržbou je späté aj vyššie zmienené podstatné meno die Wartung, ktoré sa nikdy nepoužíva v zmysle čakania.
  • Es handelt sich um eine fachmännische Wartung. = Ide o odbornú opravu (resp. údržbu, podľa kontextu).

Jedno slovo, veľa významov

Ako sme si ukázali, slovo warten patrí medzi slovesá s viacerými navzájom nesúvisiacimi významami. V niektorých sa používa častejšie, v iných naň narazíte iba pomerne zriedkavo. Takisto si treba dať pozor na prípadnú zámenu podstatných mien das Warten a die Wartung.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo