Preskočiť na hlavný obsah

Sloveso heißen

So slovíčkom heißen ste sa určite stretli aj v prípade, že sa s nemčinou iba zoznamujete. Aké významy sa s ním spájajú?

Na úvod treba ešte dodať, že heißen patrí medzi nepravidelné slovesá, čiže préteritum aj minulé príčastie tvorí trochu inak než väčšina nemeckých slovies. V préterite nadobúda tvar ich hieß, v perfekte ich habe geheißen (minulé príčastie znie teda geheißen).

Pozrime sa však už bližšie na významy tohto slova:

heißen = volať sa

Zrejme jedno z vašich prvých nemeckých slovíčok. Frázu Ich heiße… vám učitelia určite vtĺkali do hlavy už na úvodnej hodine.

Keďže tento význam slovesa heißen je naozaj notoricky známy, postačia iba dve poznámky. Ak sme svoje meno dostali po niekom, použijeme spolu so slovesom heißen predložku nach (s 3. pádom):
  • Er heißt Richard nach seinem Vater. – Volá sa po svojom otcovi Richard.
Zároveň môžeme spomenúť vetu, na ktorú môžete naraziť, ak váš kolega Klaus považuje dačo za neuveriteľné, nemožné a podobne. Napríklad si nemyslí, že Borussia Dortmund zdolá jeho obľúbený Bayern Mníchov:
  • Wenn die Borussia gewinnt, heiße ich Emil. – Doslovne: Ak Borussia vyhrá, volám sa Emil.
  • Ide o frázu, ktorá sa používa v zmysle nášho „Ak je to pravda, tak som pápež.“ Občas sa namiesto mena Emil použije iné tradičné nemecké krstné meno (najmä Hans) alebo priezvisko (Meier).

heißen = znamenať

Sloveso heißen sa pomerne často používa aj vo význame znamenať ako synonymum slova bedeuten:
  • „Dobré ráno“ heißt auf Deutsch „Guten Morgen“. – Dobré ráno znamená po nemecky „Guten Morgen“.
  • Wie heißt „ryža“ auf Deutsch? – Ako sa po nemecky povie „ryža“?
Môžete sa stretnúť aj so spojením „das heißt“. Významovo sa podobá nášmu „teda“:
  • Ich komme morgen, das heißt, nur wenn es nicht regnet. – Prídem zajtra, teda ak nebude pršať.

heißen = označiť

Ak nejakú osobu alebo vec označíme za niečo (napr. v prípade osôb nášho šéfa za náladového či v prípade vecí novú práčku za katastrofu), môžeme takisto použiť slovo heißen. V tomto prípade však sloveso heißen nadobúda trochu knižný ráz, nepoužíva sa v hovorovej nemčine a pod.:
  • Ich heiße dich meinen Freund. – Považujem ťa za svojho priateľa.
  • Das heiße ich pünktlich. – Tomu hovorím dochvíľnosť.

heißen = požiadať/prikázať

Aj v tomto význame možno toto sloveso použiť. Takisto ako v prípade významu z predošlého odseku (označiť), má heißen aj tu skôr knižný význam. Používa sa so 4. pádom a neurčitkom slovesa:
  • Er hieß mich weggehen. – Požiadal ma, aby som odišiel.

heißen = treba/je nutné

Sloveso heißen sa používa aj vtedy, ak chceme poukázať na skutočnosť, že niečo treba spraviť alebo je to nevyhnutné. V takom prípade použijeme druhé sloveso (ktorým vyjadrujeme, čo treba spraviť) v neurčitku (základnom tvare):
  • Es heißt noch abwarten. – Ešte treba počkať.
  • Da heißt es aufpassen! – Tam treba dávať pozor!
Pozor: V slovenčine povieme iba „treba“, nemecká veta však potrebuje aj zámeno „es“ ako podmet (nemôžeme povedať: Da heißt aufpassen!).

es heißt = hovorí sa

Spojenie es heißt môže mať aj význam hovorí sa či povráva sa. Naraziť naň môžete predovšetkým v knihách, domnienka sa za es heißt pripája obvykle bez spojky a s využitím tzv. konjunktívu I (slúži na reprodukciu priamej reči):
  • Es heißt, er sei ins Ausland gegangen. – Povráva sa, že odišiel do zahraničia.

Záver

V dnešnom článku sme si ukázali, že heißen ani zďaleka neznamená iba volať sa. Práve naopak, používa sa aj v množstve ďalších významov. A to sme pre praktickosť a zrozumiteľnosť nevenovali významom, v ktorých sa toto sloveso v minulosti objavovalo pomerne často, dnes sa však už považuje za zastaralé.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo