Preskočiť na hlavný obsah

Pozor, hrozí zámena: Moor alebo Moos?

Dve písmená o za sebou sa v nemčine vyskytujú podstatne zriedkavejšie než v angličtine či holandčine, napriek tomu sa však s nimi môžete stretnúť. Napríklad aj v týchto dvoch podobných slovíčkach.

Výslovnosť

Na rozdiel od angličtiny sa dvojhláska oo vyslovuje takpovediac foneticky, teda rovnako ako slovenské ó. Nemecké slovko Moor sa teda číta mór, určite nie múr (rovnako ako ee v slovách Schnee (sneh) a Kaffee (káva) nevyslovíme ako í).

Podobnosť čisto náhodná?

Slovíčka Moor a Moos sa na prvý pohľad líšia iba jediným písmenkom. Rovnaký majú ešte aj člen: das. Výhoda na zapamätanie si člena, nevýhoda na odlíšenie už beztak podobných slov? Ťažko povedať, pozrime sa na ich význam.

das Moor

Pôvodom starobylé slovo Moor má svoje korene v slove Meer (more) a takisto označuje vodnú plochu. Ak sa však kdesi na stránkach nemeckého turistického sprievodcu dočítate, že v okolí vašej dovolenkovej destinácie môžete natrafiť na Moor, plavky nechajte radšej doma. Ide totiž o močiar, respektíve rašelinisko. Množné číslo je die Moore.
  • Milchbauern fürchten das Moor. – Poľnohospodári chovajúci kravy na mlieko sa boja močiara.
  • Borowski und das Mädchen im Moor – Borowski a dievča v močiari (názov jednej z epizód populárneho nemeckého krimiseriálu Tatort)

das Moos

Aj slovíčko Moos aspoň čiastočne súvisí s vodou, hoci trochu iným spôsobom. Označuje totiž mach – rastlinu, ktorej sa vo vlhkom prostredí darí viac než dobre. Ak hovoríme o druhoch machu, množné čílo je die Moose, ak o oblastiach pokrytých machom, používame slovo Moos iba v jednotnom čísle.
  • Moos und Co.: Schmuck aus ungewöhnlichem Material – Mach a spol.: Šperky z nezvyčajného materiálu
Slovo Moos má však aj celkom iný význam – podobný nášmu prachy vo význame peniaze. Z jazyka gaunerov postupne prešiel do bežnej hovorovej nemčiny.
  • Ich habe kein Moos. – Nemám ani fuka.
  • Ohne Moos nichts los. – Slovná hračka využívajúca rým, doslovne: Bez prachov sa nič nedeje. Veľmi voľne by sme mohli preložiť aj ako „Bez prachov si ani neškrtneš.“ (a môžeme si pomôcť aj českým  „Bez peněz nikam nelez.“)
Za zmienku stojí tiež rovnomenná pieseň známeho nemeckého country speváka Guntera Gabriela:


Situáciu trochu komplikuje skutočnosť, že v Rakúsku, Švajčiarsku a Bavorsku môžete natrafiť na slovo Moos aj vo význame slovíčka Moor, teda močiar, bežne sa však takto nepoužíva.

Čo s tým?

Ako teda obe slovíčka odlíšiť? Každému vyhovuje pri učení čosi iné, a preto verím, že chyták na zapamätanie si týchto slovíčok si ľahko vymyslíte. Na záver preto už iba jeden tip: slovo Moor si môžete s významom močiar spojiť, keď si zapamätáte, že obe slovíčka (nemecké i slovenské) sa končia písmenkom r.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej