Preskočiť na hlavný obsah

Perfektum: Nepravidelné slovesá – 3. časť: O chameleónoch (2)

V uplynulej časti seriálu o nepravidelných slovesách v perfekte sme sa zaoberali tzv. chameleónmi – slovesami s hláskou i, ktorá sa v perfekte menila dvojakým spôsobom.

Nejde však o jediné „chameleónie“ slovesá. V tomto článku si predstavíme slovesá s dvojhláskou ei, nabudúce sa budeme venovať tým s e. Zoológovia zaoberajúci sa chameleónmi to však majú ešte o čosi zložitejšie – rozlišujú totiž vyše 200 druhov týchto zaujímavých štvornohých plazov.

4) ei → ie/i

Nepravidelné slovesá s dvojhláskou ei tvoria najpočetnejšiu skupinu nepravidelných slovies v nemčine. Podobne ako tie s i sa v perfekte správajú dvojako:
  • ei sa zmení na ie – v tom prípade sa sloveso už ďalej nemení (napr. schweigen (mlčať) → ich habe geschwiegen)
  • ei sa zmení na i a zároveň sa v niektorých prípadoch zdvojí spoluhláska nasledujúca bezprostredne za týmto i – ei sa totiž ako dvojhláska považuje za dlhú hlásku, i za krátku, preto sa tejto zmene prispôsobuje aj zvyšok slovesa (napr. reiten (jazdiť (na koni a pod.)) → ich bin geritten; bez zmeny: weichen (ustúpiť, uhnúť) → ich bin gewichen)
Ak sloveso s ei dobre nepoznáme, môže nám utvorenie správneho perfekta narobiť problémy. Nie je totiž vždy jednoduché určiť, či dané sloveso tvorí perfektum s ie alebo s i. Podobne ako v prípade slovies s i v minulom dieli nám však pomôže hláska nasledujúca za dvojhláskou ei.

Vo všeobecnosti totiž môžeme povedať, že ei sa na ie mení pred samohláskami a znelými spoluhláskami, na i pred neznelými spoluhláskami.

Hlásky, pred ktorými sa ei v perfekte mení na ie


samohlásky schreien (kričať) ich habe geschrien
b bleiben (zostať) ich bin geblieben
d* meiden (vyhnúť sa, ustúpiť) ich habe gemieden
g schweigen (mlčať) ich habe geschwiegen
h leihen (požičať) ich habe geliehen
n scheinen (svietiť, žiariť, javiť sa) ich habe geschienen
s (lebo sa číta ako z) preisen (vychvaľovať, ospevovať) ich habe gepriesen
*) existujú výnimky

Hlásky, pred ktorými sa ei v perfekte mení na i


ch (nemení sa) gleichen (podobať sa) ich habe geglichen
f → ff greifen (chytiť, siahnuť) ich habe gegriffen
ß → ss reißen (trhať) ich habe gerissen
t → tt reiten (jazdiť (na koni a pod.)) ich bin geritten

Dve nepríjemné výnimky sa v tejto súvislosti spájajú s hláskou d. Ide o slovesá leiden (trpieť) a schneiden (rezať). Obe dostávajú v perfekte i (namiesto očakávaného ie) a zároveň sa d mení na tt. Perfektum tak znie ich habe gelitten, resp. ich habe geschnitten. Možno si ich zapamätáte tak, že učenie výnimiek z rôznych pravidiel sa s trochou zveličenia dá považovať za utrpenie. A podobne trpíte aj vtedy, keď sa pri krájaní porežete.

Výnimky z pravidla?

Na záver treba spomenúť ešte jednu výnimku, ktorá nezapadá do žiadnej z týchto kategórií. Bežné sloveso heißen (volať sa) má v perfekte tvar ich habe geheißen (vnútorná časť slovesa sa teda nemení).

Záver

Najpočetnejšia skupina nepravidelných slovies v nemčine patrí medzi tie zložitejšie. V predposlednej časti seriálu sa budeme venovať nepravidelným slovesám so samohláskou e.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo