Azda každý pracujúci Nemec si po víkende prinajmenšom občas povzdychne: „Schon wieder Montag! Ich muss zur Arbeit...“ Alebo je správne „Ich muß zur Arbeit...“? Písanie slovíčok obsahujúcich hlásku s (či už samostatne, alebo v zdvojenej podobe ako ss) alebo ß dokáže cudzincovi pripraviť nejednu ťažkú chvíľku. Našťastie, existuje niekoľko pomerne jednoznačných pravidiel, ktoré nám pomáhajú tento oriešok rozlúsknuť.
Podľa rovnakého princípu („počujeme z, píšeme s“) sa riadi množstvo ďalších slovíčok (v hranatých zátvorkách nájdete výslovnosť):
Používa sa podobne ako ss, teda uprostred slova alebo na jeho začiatku. Dôležitý rozdiel však v tomto prípade predstavuje dĺžka predchádzajúcej samohlásky. ß sa totiž píše po dlhých samohláskach a dvojhláskach, ss po krátkych.
Háčik je v tom, že vyššie spomínané jednotné pravidlá pre písanie ss a ß zaviedla až pravopisná reforma z roku 1996. V minulosti platili iné, podstatne zložitejšie pravidlá. Pravopis niektorých slov sa teda medzičasom zmenil.
V rámci nemecky hovoriacich krajín si na svoju odlišnosť od Nemcov najväčšmi potrpia Švajčiari. Možno aj preto spolu s Lichtenštajncami zásadne nepoužívajú ß, ale všade píšu iba ss.
Hoci nie je možné neobľúbené ß svojvoľne nahradiť pomocou ss, v niektorých prípadoch možno prižmúriť oko. Vo svete moderných technológií siahame čoraz častejšie po klávesnici namiesto pera či ceruzky. Nie každé elektronické zariadenie však ponúka prístup k špeciálnym znakom alebo ho ukrýva ako dobre strážený poklad. Vtedy môžete namiesto ostrého s použiť aj ss. Na slovenskej počítačovej klávesnici sa ß píše najjednoduchšie pomocou pravého altu a klávesy pre §.
Donedávna sa ß nahrádzalo pomocou ss aj v prípade, že sa celé slovo písalo veľkými písmenami. V roku 2017 však svetlo sveta uzrelo aj „veľké ß“, ktoré sa od toho malého príliš nelíši. Ako každá novinka si však svojich priaznivcov nachádza len postupne.
Pravda, priekopníci sa nájdu vždy. Nemecký futbalista Kevin Großkreutz nosí počas celej svojej kariéry dres s priezviskom v nezmenenej podobe.
Chameleón „s“
Zdanlivo obyčajné písmenko s sa v nemčine číta dvojako. Na rozdiel od slovenčiny ho pred samohláskou musíme vysloviť ako z. Ak si teda vo Viedni objednávame slávnu tamojšiu špecialitu – Sacherovu tortu (Sachertorte) – mali by sme si od čašníka vypýtať „záchertorte“ a kolegyňu z Berlína Susanne Müllerovú správne oslovíme „Zuzane“.Podľa rovnakého princípu („počujeme z, píšeme s“) sa riadi množstvo ďalších slovíčok (v hranatých zátvorkách nájdete výslovnosť):
- die Sache [zache] - vec
- Sachsen [zaksn] - Sasko (jedna zo 16 spolkových krajín Nemecka)
- der Sack [zak] - vrece
- der Saft [zaft] - šťava, džús
- die Reise [rajze] - cesta
- die Lust - chuť
- die Wurst - klobása, údenina
- der Fuchs - líška
ss
Zdvojené písmenko s sa na rozdiel od osamoteného číta vždy iba ako s. Naraziť naň môžeme po krátkej samohláske medzi dvomi samohláskami alebo na konci slova:- die Klasse - trieda
- müssen - musieť
- Ich muss zur Arbeit. - Musím ísť do práce.
- hassen - nenávidieť
- der Fluss - rieka
- dass - že, aby
- die Kenntnis - vedomosť
- viele Kenntnisse - veľa vedomostí
- der Bus - autobus
- zwei Busse - dva autobusy
Nemecká špecialita: ß
Okrem množstva klobások si fajnšmekri – prinajmenšom tí jazykoví – môžu zgustnúť aj na takzvanom „ostrom s“, teda ß, ktoré sa číta rovnako ako naše s či nemecké ss. Mimochodom, po nemecky sa tento znak označuje ako Eszett alebo scharfes S (teda doslova ostré s).Používa sa podobne ako ss, teda uprostred slova alebo na jeho začiatku. Dôležitý rozdiel však v tomto prípade predstavuje dĺžka predchádzajúcej samohlásky. ß sa totiž píše po dlhých samohláskach a dvojhláskach, ss po krátkych.
- die Straße - ulica
- groß - veľký
- reißen - trhať
- beißen - hrýzť
Ich muß zur Arbeit...
Vráťme sa však ešte na chvíľu k vete z úvodu článku. Možno ste kdesi už videli napísané Ich muß zur Arbeit. alebo čosi ako Ich will, daß… (Chcem, aby…) a ste si istí, že autorom bol rodený Nemec, azda dokonca spisovateľ alebo ktosi, o kom jednoducho viete, že má pravopis v malíčku.Háčik je v tom, že vyššie spomínané jednotné pravidlá pre písanie ss a ß zaviedla až pravopisná reforma z roku 1996. V minulosti platili iné, podstatne zložitejšie pravidlá. Pravopis niektorých slov sa teda medzičasom zmenil.
Švajčiarska tvrdohlavosť
V rámci nemecky hovoriacich krajín si na svoju odlišnosť od Nemcov najväčšmi potrpia Švajčiari. Možno aj preto spolu s Lichtenštajncami zásadne nepoužívajú ß, ale všade píšu iba ss.
Hoci nie je možné neobľúbené ß svojvoľne nahradiť pomocou ss, v niektorých prípadoch možno prižmúriť oko. Vo svete moderných technológií siahame čoraz častejšie po klávesnici namiesto pera či ceruzky. Nie každé elektronické zariadenie však ponúka prístup k špeciálnym znakom alebo ho ukrýva ako dobre strážený poklad. Vtedy môžete namiesto ostrého s použiť aj ss. Na slovenskej počítačovej klávesnici sa ß píše najjednoduchšie pomocou pravého altu a klávesy pre §.
Donedávna sa ß nahrádzalo pomocou ss aj v prípade, že sa celé slovo písalo veľkými písmenami. V roku 2017 však svetlo sveta uzrelo aj „veľké ß“, ktoré sa od toho malého príliš nelíši. Ako každá novinka si však svojich priaznivcov nachádza len postupne.
Pravda, priekopníci sa nájdu vždy. Nemecký futbalista Kevin Großkreutz nosí počas celej svojej kariéry dres s priezviskom v nezmenenej podobe.
Komentáre
Zverejnenie komentára