Preskočiť na hlavný obsah

Veľký tenis: Pochvala či kritika?


133. ročník legendárneho Wimbledonu už síce patrí minulosti, prestížny grandslamový turnaj však pred niekoľkými desaťročiami pravdepodobne obohatil nemčinu o idióm, ktorý sa používa dodnes.

S frázu großes Tennis (doslovne veľký tenis) sa nestretnete iba pri televíznych obrazovkách, keď sa komentátori rozplývajú nad hrou, akú predvádzajú velikáni rangu Federera, Djokoviča alebo Nadala. Má podstatne širšie využitie.

Finále Wimbledonu 2019: Novak Djokovič – Roger Federer


Spojenie großes Tennis totiž označuje čosi výnimočné alebo podarené. Často sa však používa aj v ironickom zmysle, ak si napríklad zbytočne skomplikujeme situáciu, dačo pokazíme alebo nás niečo nečakane nahnevá.

Od Beckera ku Kerberovej

Jeho pôvod siaha zrejme do druhej polovice osemdesiatych rokov uplynulého storočia. V slávnom All England Clube vtedy triumfoval mladučký Boris Becker, budúca svetová jednotka, ako vôbec prvý Nemec v histórii (v tridsiatych rokoch nezvládol dva finálové zápasy Gottfried von Cramm, v roku 1967 zase neuspel Wilhelm Bungert).

Obrovský úspech rodáka z Leimenu naštartoval zlatú éru nemeckého tenisu – športu, ktorý sa dovtedy v tejto krajine netešil práve najväčšej obľube. Becker na svoj prvý titul z podujatia najvyššej kategórie úspešne nadviazal, na anglickej tráve sa blysol aj Michael Stich, medzi ženami si zase najvyššie méty podmanila Steffi Grafová.

Výraz großes Tennis, ktorý sa pôvodne vzťahoval na úžas nad šikovnosťou Beckera a spol., sa v nemčine usídlil a už sa nepoužíva iba obdivne. Skutočne veľký tenis však dokážu Nemci predviesť aj v súčasnosti, stačí sa pozrieť na hru Alexandra Zvereva či Angelique Kerberovej.

Finále Australian Open 2016: Angelique Kerberová – Serena Williamsová


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej