Preskočiť na hlavný obsah

Prečo Nemci pečú psa?

Nebojte sa, žiadny podnikavec si v Berlíne neotvoril stánok so psím mäsom. Práve naopak, jeho predaj a konzumáciu zakazuje tamojší zákon. Napriek tomu sa však v nemecky hovoriacich krajinách môžete naozaj stretnúť so psom na panvici.

Ak totiž vášho kamaráta Klausa z Mníchova, Viedne či Bazileja voľačo prekvapí – nezáleží na tom, či príjemne – môže svoj údiv vyjadriť okrídlene: Da wird der Hund in der Pfanne verrückt! Z toho sa zblázni pes na panvici!

Prečo však strkať na panvicu najlepšieho priateľa človeka? Neposlúžilo by azda lepšie obarové kolienko alebo klobáska?

Za odpoveďou sa musíme vydať hlboko do histórie. Konkrétne na počiatok 16. storočia. Vtedy totiž vyšlo dielo Johannesa Grüningera pomenované podľa údajne skutočnej hlavnej postavy Till Eulenspiegel.  Muž s týmto menom sa vraj narodil v severnom Nemecku a preslávil sa svojimi žartíkmi.

Či už Till Eulenspiegel naozaj žil, alebo nie, zbierka jeho šibalstiev patrí medzi klasické diela nemeckej literatúry. V jednej z historiek sa jej hlavnému protagonistovi podarí získať miesto tovariša v pivovare. Jedného večera ho majster nechá spolu so slúžkou osamote a prikáže im uvariť pivo. Pred odchodom im kladie na srdce, aby dobre povarili chmeľ – po nemecky Hopfen. Slúžka však v nestráženej chvíli odišla na tancovačku, a tak Eulenspiegel neotáľal. Namiesto chmeľu strčil rovno do vriacej vody majstrovho psa, ktorý sa volal Hopf.

Krutý vtip na účet nevinného zvieraťa ho stál prácu, spomienka naň však v pozmenenej forme zľudovela a pretrvala dodnes.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo