Perfektum: Nepravidelné slovesá – 1. časť: Začíname

Ak ste už v nemčine narazili na minulý čas, pravdepodobne vás veľmi nepotešila informácia, že existujú aj akési nepravidelné slovesá. Ako sa ich naučiť čo najlepšie?

Túto otázku si kládol asi každý, kto sa niekedy zaoberal nemčinou. A zrejme každý sa už stretol s rôznymi zoznamami nepravidelných slovies. Všetky mali čosi spoločné. Slovies bolo veľa (vyše 100), niektoré ste zrejme videli po prvýkrát (najmä, ak sa s minulým časom iba zoznamujete) a tabuľka bola neprehľadná, hoci slovesá boli uvedené v abecednom poradí. Skutočnosť, že okrem perfekta v nej boli uvedené aj tvary pre ďalší nemecký minulý čas (préteritum), situáciu len zhoršovala.

Ak ste siahli po podobnej tabuľke, zrejme aj veľmi rýchlo skončila (spolu s vašou chuťou zaoberať sa nepravidelnými slovesami) v zásuvke. V žiadnej bežnej tabuľke však nenájdete, že nepravidelné slovesá v nemčine majú svoj systém a dajú sa naučiť. Napriek výnimkám totiž existujú pomôcky, ako z neurčitku vytvoriť tvar zodpovedajúceho minulého času.

Keďže začiatočníci sa tradične stretávajú najprv s perfektom, článok sa bude venovať tomuto minulému času a tvary préterita preberieme v inom dieli.

V prvom zo série článkov o nepravidelných slovesách v perfekte sa budeme venovať základným pravidlách a najjednoduchším skupinám slovies.

Perfektum nepravidelných slovies

Z neurčitku nepravidelného slovesa sa tzv. minulé príčastie (to je tá časť perfekta, ktorá stojí v bežnej vete úplne na konci a pre všetky osoby má rovnaký tvar) tvorí tak, že na začiatok slovesa pridáme ge- ako v prípade pravidelných slovies, na konci príčastia však nebude -t ako obvykle, ale -en ako v neurčitku.

Niekedy zároveň dochádza k zmenám vo vnútri slovesa.

Pravidelné slovesá

• spielen → ich habe gespielt
• machen → ich habe gemacht

Nepravidelné slovesá

•  waschen → ich habe gewaschen
•  finden → ich habe gefunden (zmena vnútri slovesa – z i sa stalo u)

Kedy a ako sa menia samohlásky vo vnútri nepravidelných slovies?

1) a → a, resp. au → au

Najjednoduchšie na naučenie sú nepravidelné slovesá, ktoré majú vo vnútri samohlásku a. Táto samohláska sa totiž v perfekte nikdy nemení. Napríklad:

• braten (piecť mäso, zemiaky a pod. – nie koláče, pečivo) → ich habe gebraten
• halten (držať) → ich habe gehalten
• raten (radiť) → ich habe geraten
• tragen (niesť, nosiť) → ich habe getragen
• waschen (umývať) → ich habe gewaschen

 Do tejto skupiny môžeme zaradiť aj niekoľko slovies s inými samohláskami alebo dvojhláskami, ktoré v perfekte takisto nemenia svoju podobu, netvoria však ucelenú skupinu (značná časť z nich obsahuje dvojhlásku au), napríklad:

• kommen (prísť) → ich bin gekommen
• hauen (mlátiť) → ich habe gehauen
• heißen (volať sa) → ich habe geheißen
• laufen (utekať) → ich bin/habe gelaufen
  
• rufen (volať) → ich habe gerufen
• stoßen (naraziť, strčiť) → ich bin/habe gestoßen

  2) ie → o

Za dobre zapamätateľné možno označiť aj nepravidelné slovesá s dvojhláskou ie. Tá sa v minulom čase takmer vždy (až na jednu výnimku, o ktorej si ešte povieme) mení na o.

• bieten (ponúkať) → ich habe geboten
• fliegen (lietať) → ich bin/habe geflogen
• frieren (mrznúť, zmrznúť) → ich bin/habe gefroren
  
• kriechen (plaziť sa) → ich bin gekrochen
• verlieren (stratiť, prehrať) → ich habe verloren

Pri týchto slovesách však treba mať na pamäti jednu vec:

Ak bezprostredne po ie nasleduje ß, mení sa toto ostré s v pefekte na ss (z dlhej samohlásky ie sa stane krátka samohláska o):

• fließen (tiecť, plynúť) → ich bin geflossen
• schließen (zavrieť) → ich habe geschlossen

Trochu svojsky sa správa sloveso ziehen (ťahať). Ak totiž šachista spraví ťah, pozrie na súpera, ktorý medzičasom zadriemal, môže ho poklepať po pleci so slovami: „Ich habe gezogen!“ Z h sa stalo g.

Na záver jedna výnimka: jedno z najzákladnejších slovies liegen (ležať) znie v perfekte ich habe gelegen (nie gelogen!).

Nabudúce si predstavíme ďalšie skupiny nepravidelných slovies.