Preskočiť na hlavný obsah

Čo sa stane, ak sa prevrhne bicykel plný ryže?

Hoci popularita cyklistiky v Nemecku nedosahuje ani zďaleka také rozmery ako v susednom Francúzsku, Tour de France dokáže k obrazovkám pritiahnuť davy takpovediac na celom svete. Nehovoriac o tom, že jeden z predchodcov súčasného bicykla uzrel svetlo sveta práve v Nemecku začiatkom 19. storočia. Peter Sagan by však na ňom svoje povestné kúsky na zadnom kolese zrejme nepredviedol – chýbali mu totiž pedále a jazdec sa musel odrážať od zeme, navyše sa na ňom ťažko brzdilo. Podľa svojho vynálezcu Karla von Draisa dostal názov draisina.

Preto niet divu, že s dvojkolesovými tátošmi alebo jazdou na nich sa v nemčine spája hneď niekoľko obrazných pomenovaní.


ein Radfahrer sein

Zdanlivo neškodný výraz byť cyklistom v sebe skrýva poriadnu dávku štipľavosti. Používa sa totiž nielen na označenie skutočných cyklistov, ale aj ľudí, ktorí sa správajú na jednej strane podlízavo (napríklad voči nadriadeným), zároveň však aj povýšenecky až tyransky (trebárs voči kolegom alebo podriadeným).

Svoj základ má tento frazeologizmus pravdepodobne v pozícii, v akej obvykle na bicykli jazdíme – so skloneným chrbtom (reprezentuje úslužnosť voči vyššie postaveným) a nohami v ustavičnom pohybe (symbolizujú nepríjemný postoj voči menej dôležitým).

jemandem Licht ans Fahrrad machen

Ak niekomu dáme na bicykel svetlo, ako doslovne vraví toto spojenie, spravidla mu tým pomôžeme zorientovať sa. A presne takýto prenesený význam tieto slovíčka v nemčine majú. Môžeme ich však použiť aj vtedy, ak chceme niekoho skritizovať.
  • Hier funktionert gar nichts. Du solltest vielleicht dem Vermieter etwas Licht ans Fahrrad machen. – Vôbec nič tu nefunguje. Možno by si mal prenajímateľovi trochu vyčistiť žalúdok.

wenn in China (Peking) ein Fahrrad Reis umfällt

Posledné slovné spojenie v dnešnom článku doslovne znamená keď sa v Číne prevrhne bicykel plný ryže (občas sa môžeme stretnúť s rôznymi variáciami – napríklad Čínu nahradí Peking alebo bicykel ein Sack, čiže vrece ryže).

Čo sa vlastne stane, keď sa v najľudnatejšej krajine sveta prevráti bicykel naložený ryžou? Pokiaľ odhliadneme od prípadného úrazu jazdca či ďalších účastníkov cestnej premávky, zrejme nič, keďže núdzou o ryžu Číňania rozhodne netrpia. Toto slovné spojenie preto Nemci používajú, keď niečomu nepripisujú žiadny význam.
  • Ob die U-Bahn pünktlich fährt, interessiert die Fahrer, wie wenn in China ein Fahrrad Reis umfällt. – Vodičom je úplne ukradnuté, či metro jazdí presne.

Záver

Bicykel sa počas vyše 200 rokov stal súčasťou každodenného života ľudí v celej Európe, Výnimku nepredstavujú ani nemecky hovoriace krajiny, čo odzrkadľuje i niekoľko ustálených spojení. Poznali ste ich?

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej