Preskočiť na hlavný obsah

Častá chyba: Bitte folgen Sie mich!

Myslíte si, že veta z nadpisu článku je správna? Či ste ju nebodaj v rovnakej podobe i použili, keď ste chceli niekoho poprosiť, aby vás nasledoval?

Ak ste aspoň raz odpovedali áno, mám pre vás jednu dobrú a jednu zlú správu. Zlou správou je, že ste sa práve pomýlili. Alebo nechali oklamať. Nie mnou, hoci to tak možno vyzerá, ale o tom trochu neskôr. Dobrou správou je, že určite nie ste jediní. Podobná chybička sa v medzičasom slávnom livestreame, z ktorého sa napokon vykľula kampaň „Nebuď pirát“, pritrafila aj známemu moderátorovi a vlogerovi Matejovi „Sajfovi“ Cifrovi. V čase 4:48 totiž rozhlasový spíker zreteľne povie: „Bitte folgen Sie mich!“

Aby sme však Sajfovi nekrivdili, z videa jednoznačne nevyplýva, či túto vetu iba neprečítal z tabule umiestnenej v policajnom aute pred ním, ktoré ho vyzývalo zastaviť. Dokonca je táto možnosť vzhľadom na priebeh celej udalosti vysoko pravdepodobná. V tom prípade majú, samozrejme, maslo na hlave strážcovia zákona.

Pozrime sa teda na nemecké slovíčko folgen poriadne, najmä na všetky jeho významy. Na úvod však ešte jedna dobrá správa: sloveso folgen je pravidelné.

folgen = sledovať, nasledovať („ísť za niekým/niečím“)

Pod sledovaním si však v žiadnom prípade nepredstavte bezcieľne zízanie na televíznu obrazovku o pol jedenástej v noci. Ide skôr o „sledovanie v pohybe“ – napríklad ak detektív sleduje, kam vedie jeho najnovšia stopa.

A práve pri použití slovesa folgen v týchto významoch nás veľmi často navedie na zlé chodníčky slovenčina. Podobne ako náš materinský jazyk aj nemčina skloňuje, ibaže nie celkom rovnako. Stačí si spomenúť na predložky. Mnohé z nich sa oproti slovenčine viažu s celkom inými pádmi. A podobná situácia nastáva aj pri slovíčku folgen, ktoré sa viaže s datívom:
  • v slovenčine sledujem alebo nasledujem niekoho – pýtam sa koho? čo? (4. pád – akuzatív)
  • v nemčine však doslovne sledujem alebo nasledujem niekomu - pýtam sa komu? čomu? (3. pád – datív)
Ak teda chcem, aby ma ktosi nasledoval, bolo by vhodné vyzvať ho nielen zdvorilo, ale aj gramaticky správne „Bitte folgen Sie mir!“ a na nesprávne  „Bitte folgen Sie mich!“ čo najskôr zabudnúť.

Ak komisár Schimanski práve sleduje horúcu stopu, my práve telefonujeme s kamarátom Franzom a chceme hovor ukončiť, aby nám neušla identita páchateľa, rozlúčime sa slovami „Schimanski folgt einer neuen Spur!“ namiesto „Schimanski folgt eine neue Spur!“.

folgen = sledovať (vnímať)

V zmysle „sledovať“ znamená folgen aj vnímať a používa sa najmä v prípade, že sledujeme hovorené slovo. I v tomto prípade sa viaže s datívom:
  • Wir folgen dem Redner. Sledujeme rečníka (vnímame jeho prejav).
Ak sloveso folgen použijeme v týchto významoch v perfekte (minulom čase), použijeme ako pomocné sloveso ist, nie haben.
  • Schimanski ist einer neuen Spur gefolgt.
  • Wir sind dem Redner gefolgt.

folgen = poslúchať

Áno, aj v tomto trochu menej známom význame môžeme použiť slovo folgen. Opäť sa bude viazať s datívom, perfektum však v tomto prípade utvoríme pomocou haben.
  • Das Kind folgt seinen Eltern. Dieťa poslúcha svojich rodičov.
  • Der Hund hat dem Besitzer aufs Wort gefolgt. Pes poslúchal svojho majiteľa na slovo.

folgen = nasledovať (časovo)

Sloveso folgen sa používa aj pri časovej následnosti. Takisto sa viaže s datívom, v tomto význame je však možné siahnuť namiesto neho aj po predložke auf v spojení s akuzatívom (v perfekte sa oba varianty spájajú s ist).
  • Dem Winter folgt ein nasses Frühling. Po zime nasledovala mokrá jar.
  • Auf den Winter folgt ein nasses Frühling. Rovnaký význam ako prvá veta.
  • Auf den Winter ist ein nasses Frühling gefolgt. V perfekte.

folgen = vyplývať

Na záver ešte jeden význam slova folgen. Ak chceme povedať, že niečo z niečoho vyplýva, použijeme sloveso folgen s predložkou aus (a datívom). V perfekte bude opäť ist.
  • Aus den Beweisen folgt, dass ich kein Mörder bin. Z dôkazov vyplýva, že nie som vrah.

Záver

Verím, že po prečítaní tohto článku už sloveso folgen nabudúce použijete správne a možno i v inom význame než doteraz. Zároveň sme si ukázali, že slovenčine nás do istej miery ovplyvňuje aj pri premýšľaní a vyjadrovaní sa v cudzom jazyku.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Lebo medveď: denn, weil, da...

Ak chcete svojmu šéfovi z Nemecka oznámiť, že dnes z nejakého dôvodu neprídete do práce, máte na výber hneď niekoľko možností. V dnešnom článku sa zameriame najmä na nemecké spojky denn , weil , da a deshalb . Všetky tieto výrazy sa na prvý pohľad veľmi podobajú, v skutočnosti sú však medzi nimi odlišnosti týkajúce sa najmä slovosledu a čiastočne aj významu. denn Najjednoduchší spôsob na vyjadrenie príčiny ponúka spojka denn . Významovo sa zhoduje so slovenským lebo a veta, ktorú pripája, má rovnaký slovosled ako po und či oder (časované sloveso zostáva na druhom mieste). Ich kann heute nicht zur Arbeit kommen, denn ich bin krank. Dnes nemôžem prísť do práce, lebo som chorý. Ich kaufe mir ein Auto, denn ich habe viel Geld. Kúpim si auto, lebo mám veľa peňazí. Ich habe viel Geld, denn ich habe es geerbt. Mám veľa peňazí, lebo som ich zdedil. weil Táto spojka sa používa veľmi často (zrejme častejšie než denn ), na rozdiel od denn sa však radí medzi tzv. pod

Tykanie a vykanie v nemčine

Nemčina – podobne ako slovenčina – rozlišuje tykanie ako neformálne oslovenie a vykanie ako oficiálnejšiu formu komunikácie. Spája sa s tým však nejedno úskalie. Poznáte ich všetky? Vykanie či onikanie? Zrejme najväčší rozdiel oproti nášmu materinskému jazyku spočíva v tom, že slovenčina vyká druhou osobou množného čísla ( vy ; v nemčine ihr ), nemčina však používa tretiu osobu množného čísla ( sie ; čiže oni , môžeme teda povedať, že Nemci na znak úcty nevykajú, ale onikajú). Na ďalšiu zákernosť narazíme pri písaní. Kým slovenčina píše tvary zámena vy pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom iba na znak úcty (napr. v listoch či e-mailoch), v nemčine sa zodpovedajúce zámeno sie píše pri vykaní s veľkým začiatočným písmenom vždy ( Sie ). To poskytuje v písomnej komunikácii možnosť odlíšiť vykanie od zámena sie vo význame slovenského oni/ony. „Was haben s ie gemacht?“, fragte der Polizist seinen Kollegen. = „Čo robili?“ spýtal sa policajt svojho kolegu. – napríklad chce vedie

Perfektum: haben alebo sein?

„Perfektum, zložený minulý čas, sa v nemčine tvorí pomocou časovaného slovesa haben alebo sein…“ znie známa poučka. Kedy sa však používa ktoré sloveso? A môžeme niekedy použiť obe? Na úvod si stačí zapamätať jednu vec: Haben je pravidlo, sein výnimka. Drvivá väčšina nemeckých slovies totiž tvorí perfektum práve pomocou slovesa haben. Zmena je život, zmena je sein So sein tvorí perfektum iba niekoľko slovies, pričom majú spoločných niekoľko znakov: 1) Vyjadrujú, že došlo k zmene stavu podmetu vety (ľudovo povedané sa s ním čosi udialo): Emil ist aufgewacht. Emil sa zobudil (už nespí). Emil ist gealtert. Emil zostarol (už nie je mladý). Emil ist ergraut. Emil zošedivel (už nemôže byť hrdý na svoje havranie vlasy). Emil ist gestorben. Emil zomrel (už nie je medzi nami). 2) Vyjadrujú, že sa podmet niekam premiestnil alebo sa pohyboval: Frank ist ins Kino gegangen. Frank išiel do kina (už nie je doma, doporučený list si musí vyzdvihnúť na pošte). Frank ist nach der Vo