Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Prší, prší, len sa leje...

Leto síce nie je ročným obdobím, pre ktoré by bol vysoký úhrn zrážok práve typický, napriek tomu nás však vrtochy počasia dokážu potrápiť aj počas najteplejšej časti roka. Ako však o daždi hovoriť po nemecky? regnen Asi najzákladnejšie nemecké sloveso, ktoré súvisí s dažďom. Holá veta Es regnet. vyjadruje, že proste prší (nehovorí nič o sile zrážok). Podstatné meno „dážď“ znie po nemecky „ der Regen “ Pozor : V slovenčine (ale aj češtine) povieme iba „Prší.“, v nemčine však musíme povedať „Es regnet.“ aj s neosobným podmetom (zámenom es ), ak by sme povedali iba „Regnet.“, bola by to chyba, keďže nemecká veta (s výnimkou trpného rodu) potrebuje podmet. Aj ďalšie slovesá v článku teda potrebujú vo vete es ako podmet. Pozor : V nemčine existuje aj sloveso regen , ktoré však nemá nič spoločné s dažďom a znamená „pohnúť“ (používa sa na slabšie pohyby). Samozrejme, s vetou Es regnet. sa môžeme aj pohrať a rozlične ju doplniť. Okrem základného Es regnet stark. (Prší silno.) či Es regnet
Posledné príspevky

Willkommen!

 Po zhruba dvoch desiatkach článkov je na prípadné privítanie na tejto stránke už zrejme trochu neskoro, ani to nám však nebráni, aby sme sa pozreli na jedno z tých nemeckých slov, ktoré často poznajú aj tí, ktorí sa nemčinu nikdy neučili. Zvolanie Willkommen! stretávame často ako frázu pri pozdrave či na nápisoch v hoteloch alebo dedinách. Znamená presne to isté, čo naše Vitajte! . A tu narážame na problém. Ako by ste povedali vetu „ Vítam vás! “? Keďže platí „ Willkommen! = Vitajte! “ a willkommen obsahuje kommen (čo je samo osebe sloveso), ako prvá možnosť vám zrejme napadlo čosi takéto: Ich willkomme Sie. Táto veta však vôbec nie je správna. Willkommen totiž v skutočnosti nie je sloveso, ale prídavné meno ( vítaný ). Môžeme teda povedať: Ich bin hier nicht willkommen. - Nie som tu vítaný. Der Urlaub war für mich eine willkommene Abwechslung. - Dovolenka bola pre mňa vítanou zmenou. Das Angebot ist mir willkommen. - Ponuka mi je po vôli (v slovenčine môžeme preložiť aj ako „Ponu

Es gibt...

Aj keď sa možno nemčine ešte nevenujete príliš dlho, zrejme ste sa už stretli so slovíčkom geben a poznáte ho predovšetkým vo význame dať . Možno si spomeniete aj na to, že ide o nepravidelné sloveso (v prítomnom čase ho časujeme ich gebe, du gibst, er/sie/es/man gibt, wir geben, ihr gebt, sie/Sie geben ; préteritum má tvar ich gab a perfektum ich habe gegeben). Pravdepodobne ste už narazili aj na spojenie es gibt , ktoré sa v niektorých vetách svojím významom neodchyľuje od základného významu slovesa geben: Da steht ein Kind. Es gibt seiner Mutter eine Blume. - Stojí tam dieťa. Svojej mame dáva kvet. V tomto príklade by sme mohli dieťa pokojne vymeniť napríklad za ein Mann a es za er (keďže je der Mann ) a význam samotného slovesa geben by bol stále rovnaký. Možno ste však už narazili aj na vetu so spojením es gibt , v ktorej oproti príkladu vyššie zdanlivo čosi chýbalo, napríklad: In dieser Stadt gibt es ein gutes Restaurant. Es gibt nur zwei Arten von Menschen. Gerd Müller war vi

Jazykový zelovoc Máte na očiach paradajky?

Červené plody, ktoré na starý kontinent priviezol Krištof Kolumbus a pomerne dlho sa využívali iba na okrasu, sa tešia veľkej obľube na celom svete. Ako potravina si do dnešného Nemecka našli cestu až okolo roku 1900, v súčasnosti sa však s nimi spájajú hneď dva frazeologizmy. Ak prejde váš nemecký kolega okolo vás bez pozdravu či nebodaj do vás vrazí a v práci po sebe zanecháva more preklepov, ktoré po ňom treba opraviť, skrátka, má na očiach beľmo, môžete ho v jeho materčine podpichnúť a spýtať sa, či má na očiach paradajky, a to doslovne: Hast du Tomaten auf den Augen? Kedysi sa tento výraz používal najmä v súvislosti s prebdenou nocou. Kto totiž nechcel alebo nemohol spať, zobudil sa obvykle s červenými a opuchnutými očami. A únava rozhodne nezvýšila jeho pozornosť ani pohodu. Viaceré štatistiky uvádzajú paradajky alebo rajčiny ako najpopulárnejšiu zeleninu v Nemecku. Nejedného preto zrejme prekvapí, že sa s nimi občas spája nie zrovna najlichotivejší prívlast

Slovíčko fahren - jazdím, jazdíš, jazdíme

Bicykel, auto, vlak, loď... Pozemné či námorné dopravné prostriedky sú už roky neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Aj preto sa so slovesom fahren stretávame aj na hodinách nemčiny pomerne skoro. V tomto článku si vysvetlíme všetky jeho významy. Než sa však k nim dostaneme, pristavíme sa na chvíľu ešte pri časovaní fahren. Toto sloveso patrí totiž medzi nepravidelné a vo vnútri má spoluhlásku a . Z toho nám vyplýva niekoľko osobitostí, na ktoré si musíme dávať pozor: v prítomnom čase sa (rovnako ako pri všetkých nepravidelných slovesách s a vo vnútri) v druhej a tretej osobe jednotného čísla (du, resp. er, sie es a man) zmení a na ä (ostatné osoby zostanú bez zmeny) ich fahre du fährst er/sie/es/man fährt wir fahren ihr fahrt sie/Sie fahren v préterite bude mať základný tvar fuhr ich fuhr du fuhrst er/sie/es/man fuhr wir fuhren ihr fuhrt sie/Sie fuhren príčastie, pomocou ktorého sa tvorí perfektum, trpný rod či prídavné meno odvodené od slovesa znie gefahren Menší problém nastáva pr

Život je zmena...

Či už stereotyp obľubujeme alebo naopak z duše neznášame, rozličné zmeny nás sprevádzajú po celý život. Nemčina ponúka na vyjadrenie zmeny viacero slov a niekedy máme problém sa správne rozhodnúť. wechseln Začneme slovesom wechseln, ktoré bežne prekladáme ako „zmeniť“. Toto slovo použijeme vtedy, ak máme na mysli zmenu, kde niečo (alebo niekoho) nahradíme niečím iným. Er hat die Adresse gewechselt. - Zmenil adresu. Lena hat die Haarfarbe gewechselt. - Lena zmenila farbu vlasov. Das Gespräch war mir unangenehm, deshalb habe ich das Thema gewechselt. - Rozhovor mi bol nepríjemný, preto som zmenil tému (napr. sa už nerozprávame o politike, ale o počasí). Es war sehr gefährlich, weil der Fahrer vor mir plötzlich die Fahrspur gewechselt hat. - Bolo to veľmi nebezpečné, lebo vodič predo mnou náhle zmenil jazdný pruh. Sloveso wechseln môžeme použiť aj ako ekvivalent zvratného „zmeniť sa“ či „meniť sa“. Musí však stále ísť o proces, keď sa niečo mení na niečo iné. Nepoužijeme ho teda napríkl

der die alebo das: Ktorý člen dostal vírus?

Slovíčko „Virus“ sa na titulných stránkach nemeckých, rakúskych či švajčiarskych médií drží už dlhé mesiace. A aj v nemčine (rovnako ako v bežnom živote) môže vírus narobiť problémy. Prvý z nich nastane už vo chvíli, keď potrebujeme zo slova „Virus“ utvoriť množné číslo. Plurál tohto cudzieho slova znie totiž „die Viren“, koncovka „-us“ vypadáva. Mnohé podstatné mená zakončené v jednotnom čísle na „-us“ tvoria množné číslo pridaním „-e“ na koniec a zdvojením koncového „s“ (napr. der Bus → die Busse), prípadne takáto možnosť existuje paralelne s iným tvarom (napr. der Globus → die Globen alebo die Globusse). Slovo „Virus“ však tvar „ die Virusse “ nikdy mať nemôže. Vírus nám však neuľahčuje situáciu ani v jednotnom čísle. Kto sa zaoberá nemčinou dlhšie a intenzívnejšie, zrejme už narazil na rôzne pomôcky, ako si uľahčiť osvojenie členov podstatných mien. Jedna z nich vraví, že podstatné mená, ktoré sa končia na „-us“ či „-mus“ majú člen der (der Bus, der Globus, der Zirkus, der Sozialis